Marek Rozkoš
(člen súboru od roku 2015)

 

 Rozkoš

Inscenácie a postavy

Škola základ života JURAJ BENETKA, správny chalan
Iluzionisti LEKÁR
Smelý Zajko OTEC ZAJAČIK, MEDVIEĎA 1, ZBOJNÍK 1
Denník Anny Frankovej PETER VAN DAAN
Charleyho teta JACK CHESNEY
Sliepka FJODOR
Celebrity s.r.o. CHLAP 1, CHLAP 2
Hľadá sa Mikuláš! ŠKRIATOK 2, ELF 1, MIKULÁŠ
Arzenik a staré dámy STRÁŽMAJSTER BROPHY
Orol tatranský ĽUDOVÍT ŠTÚR
Skrotenie zlej ženy GREMIO, STARÝ BOHATÝ PADOVSKÝ OBČAN

 

Marek Rozkošpochádza z Fulianky, obce neďaleko Prešova. Základnú školu ukončil v Košiciach a Gymnázium v Prešove. Základnú i strednú školu reprezentoval na športovej i umeleckej úrovni – umelecký prednes. V závere gymnaziálneho štúdia sa stal členom Študentského divadla pri Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity pod vedením prof. Karola Horáka. Po skončení gymnázia sa prihlásil na štúdium herectva na Akadémii umení v Banskej Bystrici, ktoré ukončil v roku 2016. Pod vedením svojich hereckých pedagógov Mgr.art. Evy Večerovej, Mgr.art. Ľubomíra Mindoša a Mgr.art. Karola Čičmanca stvárnil rôzne postavy. Pod vedením profesora Ljuboslava Majeru absolvoval svoje bakalárske predstavenie s názvom Na vine je Lorca. Popri školských povinnostiach sa venoval aj profesionálnemu dabingu v RTVS.

V roku 2014 stvárnil ešte ako študent postavu starčeka GREMIA v Shakespearovom Skrotení zlej ženy. Členom umeleckého súboru DJGT sa stal v roku 2015, kedy zároveň stvárnil titulnú postavu ĽUDOVÍTA ŠTÚRA v hre Orol tatranský. Vdýchol mu charizmu a ľudský rozmer, vďaka čomu túto osobnosť priblížil súčasným divákom. V štúdiovej inscenácii Sliepka predstavuje submisívneho režiséra FJODORA, vo veselohre Charleyho teta zas bezstarostného študenta JACKA CHESNEYHO. V inscenácii Denník Anny Frankovej stvárňuje mladého PETRA VAN DAANA hľadajúceho význam svojho života. Detskí diváci ho môžu vidieť v rozprávke Smelý Zajko ako OTCA ZAJAČIKA, MEDVIEĎA a ZBOJNÍKA.

Na margo svojej hereckej profesie hovorí Marek Rozkoš:
„Zomrie iba človek, umelec, nástroj tvorby...jeho výtvor nezomrie nikdy.“ (L. Pirandello) Toto je motto, ktoré si pripomínam každý deň, keď sa chystám na skúšku inscenácie alebo pred samotným predstavením. Toto, pre mňa motivačné heslo, som si vybral preto, že umelecká tvorba, nech je akákoľvek, je tvorba slobodná a tvorba, ktorou sa realizujem v každodennom živote. Herectvo s mojom ponímaní je o fantázii. Skrze ňu vytváram každú svoju postavu. Samotná práca na postave nie je stereotypná, každý deň nájdem vo svojej fantázii niečo, čím môžem vylepšiť svoje postavy. Každú postavu vnímam ako hodnotu, ktorá je živá a stála. Aj keď život postavy končí poklonou po predstavení, jej odkaz a hodnota „nezomrie.“

Už v prvom ročníku som sa svojich pedagógov pýtal, kedy budeme hrať, kedy budeme tvoriť prvú inscenáciu...v druhom ročníku som sa dočkal. Prišli prvé hry a postavy. Aj keď môj repertoár je zložený z komédií i drám, ja skôr inklinujem k tým dramatickejším postavám, ktoré sú psychicky a emocionálne bohaté, ktoré riešia morálne, existenciálne či filozofické problémy. Mojou najobľúbenejšou postavou počas štúdií je Ondrej Kvaško z Tajovského jednoaktovky Hriech a Tobor z Vladimírovej hry Zámka škripí. A mojou vysnívanou postavou, ktorú si raz chcem určite na profesionálnych doskách zahrať je Ivanov z rovnomennej hry A.P. Čechova. Už si nedokážem predstaviť život bez hrania, resp. umeleckého vytvárania istej reality na javisku. Ďakujem mojim rodičom a všetkým mojim pedagógom za to, že mi umožnili plnohodnotne robiť to, čo ma baví a napĺňa.