Andrej Mojžiš


 

 

 

 

Herecká žatva Andreja Mojžiša je bohatá a úrodná. Začínal v ochotníckom divadle v Bartošovej Lehôtke a v Kremnici, krátky čas pôsobil aj v Armádnom súbore Víta Nejedlého v Prahe. Hercom DJGT Zvolen sa stal 1.augusta 1953 a svojmu domovskému divadlu zostal po celý čas.

Za päť desaťročí stvárnil vyše 150 dramatických postáv, bol obsadený v desiatkach filmov a televíznych inscenácií, osvedčil sa v muzikálovom žánri v banskobystrickej spevohre, jeho charakteristický hlas počuť i dnes z rozhlasových vĺn a z dabovaných filmov.

Andrej Mojžiš je mnohostranný herec, ktorý stvárnil množstvo žánrovo rôznorodých postáv zo svetového i domáceho repertoáru – pritom ku každej postave pristupoval s precíznou prípravou, s maximálnym úsilím vydolovať z postavy podstatu a odovzdať ju divákovi. Jeho divadelný i ľudský výraz sa postupne vyhraňoval na postavách ako boli Mercutio, Neznámy, gróf Vronskij, Teterev, Mat Burke, Vojnický, Leonardo, Tartuffe, Edgar, Tesnošil, Jupiter, kráľ Matej, Kreón, gróf Richard, Turcarett, Pantalone, profesor Higgins, Mikuláš Koperník, Prospero, fráter Timoteo, Mihálik i richtár Jahoda, don Juan, Willy Loman, šašo Feste, Jánošíkov otec či Eugen Filadelfi.

Podstatnou zložkou jeho herectva je hlas, dikcia, jemná melodika i prudká kadencia slov. V gestách je úsporný, využíva pauzy vyplnené napätím. Dokáže stvárniť jemné odtienky psychologicky zložitých postáv, ale i komiku a nadsádzku.

Andrej Mojžiš pri žiadnej postave nešetril silami, časom ani energiou, neskĺzol do rutiny a nepúšťal sa ľahšou cestou. Naopak, o každej jednej postave si vytvoril vlastný názor, ktorý po dôkladnej konfrontácii s režisérmi a kolegami pretavil do výslednej podoby. Ani premiérou sa jeho hľadanie interpretácie neuzavrelo – nezriedka svoju postavu dotváral ešte na reprízach, cizeloval ju do posledných detailov.

Majstrovstvo Andreja Mojžiša bolo odmenené viacerými vyznamenaniami a cenami. V roku 2000 sa stal držiteľom Ceny Jozefa Kronera za celoživotné dielo. V roku 2008 získal Cenu Čestný MOTÝĽ za celoživotný prínos pre DJGT. V roku 2009 získal Cenu KVET KULTÚRY A UMENIA BBSK.

Dňa 1.1.2007 prevzal z rúk prezidenta SR Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky.

ANDREJ MOJŽIŠ pohľadom dramaturga Mikuláša Fehéra v bulletine „Celý svoj život venovali divadlu“

Andrej Mojžiš je osobnosť. Takých nie je veľa. Má v sebe niečo z Garyho Coopera, ktorý jemne prižmúrenými očami hľadí na svojich protivníkov v súboji pištoľníkov a v pocite prevahy nenápadne, no veľavravne spustí kútiky úst. Má v sebe niečo z Jeana Gabina, ktorý akoby bez emócií stvárňuje detektíva i lupiča, aby vzápätí diváka chytil za srdce ako tulák Archimedes. A na druhej strane má veľa aj z Laurencea Oliviera, ktorého prevteľovanie do Romea, Hamleta, Jaga, či Richarda III. je v dokonalosti hereckej premeny človeka - herca na stvárňovanú postavu.

Andrej Mojžiš je osobnosť. Ostro rezaná tvár, na ktorej vrásky rozprávajú o údele človeka. Pevný pohľad, ktorý akoby hľadel na horizont a zároveň aj do seba. Zaujímavo modulovaný hlas, ktorý aj pri láskavom tóne má jemné podfarbenie hrdze. Preto nikdy nie je vo výraze gýčový, či "sladký". Jeho cit má hĺbku v duši a výšku v zriedkavých a vždy odôvodnených expresívnych vzbĺknutiach. Nikdy nehazarduje s citom, narába ním len v presných dávkach, aby ho nezdevalvoval. Paradoxne aj márnotratného človeka hrá so sporovlivými dávkami emócií. Nekričí, len tlmene zdôrazňuje slová. Pracuje pauzami, ktoré reči dodávajú váhu. Strieda tlmenú dôraznosť, mäkkú láskavosť i tvrdú nástojčivosť. Tón jeho reči má v sebe neraz baladickú clivotu, no vzápätí aj hrozbu a nekompromisné odsúdenie v chrapľavých, disharmonických tónoch.

Jeho mimike a hlasu svedčí oblečenie, ktorému dáva prednosť: veci, ktoré nosí dotvárajú jeho osobnosť. Má dobrý vkus. Obľubuje kožené vesty, šedasté pulóvre, vypasované, nenápadné nohavice. Kvalita oblečenia vynikne nielen pri letmom pohľade, ale aj pri detailnom skúmaní. Jeho elegancia je nevtieravá, jeho správanie bez okázalosti. Prirodzene sa pohybuje vo fraku, v tuláckych záplatách aj v rázovitom slovenskom kroji. Prezývali ho "šľachticom i grófom slovenského divadla". No v prvom rade nad tým všetkým divák vždy pocítil šľachetnosť a dobrotu srdca.

Andrej Mojžiš je osobnosť. Má zmysel pre disciplínu. Vždy sa správa ako pravý profesionál. Neznáša predstieranie práce, zdanie snahy, či mrhanie energie na jalové pokusy. Nenápadne, ale tvrdo pracuje. Je dobrým partnerom, vie kolegu potiahnuť v dialógu, ponúknuť riešenie javiskových situácií. Preto s ním všetci radi pracujú.

Stvárňovanú postavu si vždy vopred dobre premyslí, sformuluje si názor, ba sformuje si aj jej priestorový zástoj. Na skúšky chodí pripravený. Aj preto ho režiséri radi obsadzujú a kolegovia s ním radi hrajú. Nesóluje, ale snaží sa o zmysluplnú súhru, o spoluhráčske riešenie vzťahov a ich pretavenie do situácií.

Vždy si urobí predstavu o postave, ktorú hrá, ale je schopný prispôsobiť sa, či obmieňať ju podľa režisérovho zámeru, ak ho presvedčí o správnosti svojho videnia.

Andrej Mojžiš sa narodil v Kremnici. Členom DJGT sa stal v roku 1953. Napriek lákavým ponukám z mnohých divadiel zostal Zvolenu verný. Dokázal, že aj v menšom divadle sa dá robiť kvalitne, ak sa využijú príležitosti. A tých bolo nemálo. Na javisku vytvoril vyše 160 postáv a často účinkoval aj v spevohre v Banskej Bystrici. Okrem toho pracoval v rozhlase - známy bol najmä pravidelnými "sobotníkmi" z bystrického štúdia.

Okrem toho desiatky postáv stvárnil vo filme i v televízii. No jeho doménou predsa len bolo divadlo. Čo postava - to klenot slovenskej i svetovej tvorby: Merkutio zo Shakespearovho Romea a Júlie, Prospero z jeho Búrky a šašo Feste z Večera trojkráľového, Vojnický z Anny Kareniny, Tartuffe a Don Juan - obe titulné postavy od Moliéra, profesor Higgins z hry G: B. Shawa Pygmalion, Starec z rovnomennej hry Gorkého, Willi Lomen z hry Smrť obchodného cestujúceho od A.Millera, titulné postavy z hier Mikuláš Kopernik, Don Juan a Don Quijote, ale aj postavy z Chalupku, Soloviča, Zahradníka, Sokola a od iných slovenských autorov. No rovnako exceloval aj v hrách založených na brisknom dialógu - napr, v hre Milý luhár od J. Kiltyho v tandeme s K. Dubovicovou, či v rozpustilej talianskej komédii Svadba pána Papagatta v titulnej úlohe, kde sa len potvrdila kvalita jeho partnerského herectva so Z. Gillovou. To sa tradovalo najmä od výnimočne tvorivého porozumenia v hre Krvavá svadba od F. G. Lorcu a utužené bolo vydareným duetom manželov v hre Posteľ s baldachýnom, ale najmä v hre Cesta dlhého dňa do noci, kde obaja partneri obnažili boľavé stránky ľudského spolužitia až po krutý pocit odcudzenia a neskôr v mnohých ďalších hrách.

A. Mojžiš je pracovitý herec. Má zmysel pre disciplínu, zmysel pre zachytenie podstaty. Jeho herectvo je nestrojené, ľudsky chápavé. Do každej postavy dáva kus srdca. No práve to jeho srdce začalo vynechávať. Po hospitalizácii a rehabilitácii sa však opäť vrátil na dosky, ktoré sú jeho životom. Veríme, že ešte dlho ho bude vkladať do svojich krásnych javiskových postáv pre radosť nielen Zvolenčanov, ale celého slovenského divadla, ktorého je významným pilierom.

V roku 2015 oslávil Andrej Mojžiš vzácne životné jubileum 90 rokov. Pri tejto príležitosti usporiadalo dňa 17. októbra 2015 DJGT GALAVEČER ANDREJ MOJŽIŠ – RYTIER V SLUŽBÁCH DIVADLA, ktorý sa stal mimoriadnou udalosťou na celoslovenskej úrovni. Súčasťou galavečera bolo aj uvedenie knihy ANDREJ MOJŽIŠ – 90 ROKOV - RYTIER V SLUŽBÁCH DIVADLA do života, ktorú DJGT pri tejto príležitosti vydalo. Obsahuje životopis Andreja Mojžiša, rozhovor s ním, jeho postrehy a obzretia do minulosti. Prispeli do nej hereckí kolegovia, režiséri, dramaturgovia, teatrológovia, priatelia, pamätníci, dopĺňajú ju archívne fotografie, súpis postáv v DJGT či pohľad dcér na otca. Nechýbajú početné fotografie a skrz Andreja Mojžiša vypovedá publikácia aj o jednej, pomerne rozsiahlej, etape slovenského divadelníctva. Kniha je v predaji v pokladni DJGT. V roku 2015 prevzal tiež Andrej Mojžiš CENU PREDSEDU NÁRODNEJ RADY SR za rozvoj kultúry a humanitného vzdelávania za rok 2015