E Kosir Emil Kosír



 

Inscenácie a postavy

GALÉRIA

 

 

Od svojho nástupu v roku 1959 patril k najobsadzovanejším hercom. Fyzické dispozície ho v mnohom predurčili na vytváranie komických a tragikomických postáv, ktorými zachytával ľudské slabosti, ale aj upozorňoval na nebezpečenstvo hlúposti a iných negatívnych vlastností. Z dlhého radu úspešných postáv spomeňme aspoň Pána Puntilu z Brechtovej hry Pán Puntila a jeho sluha Matti, Solomona Bozu z Patrickovej hry Vrahovia slečny Opaly, Zverolekára v hre Kým kohút nezaspieva, Samodurského z Ostrovského Bakrotu, či Milana zo Sokolovej Rodinnej slávnosti a hostinského v Brechtovej hre Videnie Simony Machardovej. V roku 2006 získal Cenu Čestný MOTÝĽ za celoživotný prínos pre DJGT.

Emil KOSÍR pohľadom dramaturga Mikuláša Fehéra v bulletine „Celý svoj život venovali divadlu“

Emil Kosír prišiel do divadla o desať rokov neskôr ako Magda. No tiež sa mu upísal doživotne, venoval mu všetky svoje sily, schopnosti i lásku. Z rodných Mojmíroviec si priniesol lásku k rodisku, ku kraju dobrého vína a dobrého jedla. Odmladi bol gurmánom. Jeho chuť k jedlu sa rozšírila aj o chuť robiť dobré divadlo. Venoval sa mu vždy naplno. Či v príprave, či na javisku, alebo v kancelárii. Od samého začiatku sa venoval odborárskej práci, no nie pre vlastný prospech, ale pre prospech divadla a jeho ľudí v ňom. Jeho naliehavosť a neústupčivosť v presvedčení, že ide o dobrú vec, priniesli prvé ovocie najmä v zložitých vzťahoch voči riaditeľstvu, ktoré sídlilo v Banskej Bystrici v časoch, keď DJGT bolo dvojsúborové a bystrická opera bývala vždy uprednostňovaná pred Zvolenom. Postupne si vynútil rešpekt a rovnocennosť pri posudzovaní oprávnených nárokov. Občas to išlo ťažko, ale Kosír nebol z tých, ktorí sa vzdávajú. Napokon svojím úsilím presvedčil aj kolegov, takže sa stal najdlhšie úradujúcim riaditeľom a aj umeleckým šéfom v doterajšej histórii divadla. S jeho šéfovaním sa viažu aj začiatky a dlhé roky riadenia ZHZ (Zámockých hier zvolenských), ktoré sám inicioval a dlho presadzoval. Veľa užitočného urobil aj v družobných kontaktoch s Juhočeským divadlom v Českých Budejoviciach, s divadlom v Tule i v Krakove. Za kontakty so sovietskym divadlom získal aj ocenenie Ministerstva kultúry ZSSR, lebo nevybavoval len oficiálne vzťahy, ale neraz aj zdanlivo banálne veci, napr. - aby si hostia v krajských skladoch mohli nakúpiť úzkoprofilové tovary (kožené saká, kožuchy, taliansku obuv atď.), ktoré aj pre nás boli v tých časoch často nedostupné.

E. Kosír predstavuje jedinečný a neopakovateľný typ. Predurčili ho k tomu jeho fyzické danosti, miera temperamentu a aj jedinečná dispozícia pre hravosť a komediálnosť. Stvárnil mnohých poživačníkov, nafúkancov, frfľošov a domýšľavcov, ktorí si zakladajú na svojej stavovskej hrdosti. Jeho pohyb bol napriek korpulentnosti plný ladnosti, naliehavých giest, ba aj dvornej kurtoázie. Boli to napr. Markíz v Mirandolíne, Bergamen v Rojčivých milencoch, či Alfonzo v Svadbe pána Papagatta. V komédii Dobráčikovia vytvoril zaľúbeného sympaťáka, ktorý hudobnou ekvilibristikou zmnožuje nielen svoje milostné úspechy, ale aj spoločenské ambície. V postave hrmotného, ale statočného Porthosa v Mušketieroch po tridsiatich rokoch sa prejavil takmer v muzikálovej podobe, podobne ako prefíkaný vreckár Barborka v Langrovej Periférii, ktorý eskamotérsky tĺkol na bubon, aby zahladil svoje prečiny. V komédii Klára a gunár zase rozšafne fúkal do trombónu a ako panský poskok v inscenácii Vlci a ovce zanietene hral na base. A to je len malý výpočet jeho hudobných produkcií na javisku. Naposledy si

z chuti zamuzíciroval s A, Mojžišom, Š. Šafárikom a J. Sarvašom v Starej dobrej kapele.

V čase, keď slovenskí divadelníci opatrne a neisto zápasili o uvedenie hier špecifickej poetiky nemeckého dramatika B. Brechta, Kosír exceloval v jeho slávnej hre Pán Puntila a jeho sluha Matti. Vo veľkej postave veľkostatkára – alkoholika Puntilu presvedčivo vyjadril jeho úlisnú dvojtvárnosť, úskočnosť a prefíkanosť, ktorý pod maskou dobrodinca zdiera svojich zamestnancov. Podobne v Brechtovej hre Videnia Simony Machardovej – v avantgardnej a priebojnej réžii A. Turčana – v postave servilného hostinského, malomeštiaka kolaborujúceho s Nemcami vytvoril zapredanca, ktorý sa postavil na stranu zradcov.

Viaceré postavy v súčasnej dramaturgii vykreslil precízne a dôveryhodne. Taký bol samoľúby otec v hre Prelúdium v mol, ktorý podľahol malomeštiackym predstavám, zverolekár Šustek v hre Kým kohút nezaspieva, koncipovaný ako ohybný červ bez zábran prijímajúci jarmo zrady, najmladší brat Milan v Rodinnej slávnosti, tento rozšafný a vtipkujúci mladík vyznel napokon ako nebezpečný kariérista, aj stranícky tajomník v hre Trinásty predseda, ktorú pre jej tvrdú kritičnosť dostali právo uviesť len v DJGT. Napokon aj oni dostali zákaz uviesť ju na celoštátnom festivale v Košiciach.

Kosírovo herectvo bolo mnohostranné. Presvedčil v postavách zlých i smiešnych, podlých aj dobrákov. Jeho úloha v komédii Zlatí chlapci bola presvedčivá rozžiareným srdcom, zatiaľ čo v kňazovi v hre Mikuláš Kopernik vyjadril ľudskú rozpornosť, vnútornú drámu aj fyzickú deformáciu, ktorá divákov priam šokovala. V hre Rozárium zobrazil psychicky zmrzačenú ľudskú trosku v podstate bez textu, len pantomimickým vyjadrením. Mnoho vlastností majú Magda Matrtajová a Miloš (ako ho mnohí kolegiálne volajú) Kosír rovnaké. Počnúc láskou k divadlu, vernosťou materskému súboru a oddanosťou k práci. A napokon – obaja vyjadrili úctu a priam nie každodennú starostlivosť o starších kolegov. Magda sa rada ujímala mladých členov súboru. Dávala im rady, či kamarátske pripomienky, pomáhala im v ich problémoch. No rovnako, ba i viac sa venovala staršej kolegyni Zorke Paulendovej, ktorá i po svojej deväťdesiatke sa stále zaujímala o dianie v divadle a Magda chodila k nej na návštevy, aby jej porozprávala čerstvé novinky, informovala ju o dianí, a tak jej vracala starostlivosť z jej začiatkov. Miloš Kosír prejavil kolegialitu pani Markovičovej, ktorá bývala sama na hereckej slobodárni, tak ako v prvých rokoch Kosír s manželkou a on sa jej každé Vianoce či iné sviatky zavďačil sladkosťami, ktoré piekla jeho manželka.