Magda Matrtajová


 

 

Inscenácie a postavy

Lekárske tajomstvo MATKA
Šofér slečny Dasiy DAISY WERTHANOVÁ

 

 

Vďaka svojmu širokospektrálnemu talentu bola obsadzovaná do rôznych typov dievčat a žien a režiséri aj odlišných rukopisov vždy našli v nej vnímavú a partnerskú spolupracovníčku. Jej herecký záber je skutočne všestranný. Hoci dlho vynikala najmä v postavách ľudových žien (Tajovský, Urbánek, Bukovčan, Goldoni), neskôr rovnako zažiarila aj v úlohách šľachtičien, alebo dvorných dám najmä v drámach Ostrovského, Gorkého, Čechova, Hellmanovej, Shakespeara, Sofokla alebo T.Williamsa. Výrazne zaujala aj ako dramatická Alžbeta Báthoryová v rovnomennej hre, alebo doktorka Andula v Hubačovej hre Stará dobrá kapela. Vyše 200 naštudovaných postáv svedčí o tom, že v celej vyše päťdesiatročnej histórii DJGT práve ona vedie s prevahou rebríček odohraných premiér. Magda Matrtajová je zároveň jedinou protagonistkou, ktorá je spätá s DJGT od prvej sezóny! V roku 2007 získala Cenu Čestný MOTÝĽ za celoživotný prínos pre DJGT. Je držiteľkou Ceny BBSK Kvet kultúry a umenia 2008 za celoživotnú vysokú umeleckú úroveň hereckého majstrovstva. V inscenácii Šofér slečny Daisy exceluje v postave Daisy, za čo ju ocenili diváci Cenou MOTÝĽ pre najpopulárnejšiu herečku 58. sezóny.

MAGDA MATRTAJOVÁ pohľadom dramaturga Mikuláša Fehéra v bulletine „Celý svoj život venovali divadlu“

Dnes už je málo hercov v slovenských profesionálnych divadlách, ktorí od jeho založenia prežili v ňom celý život a ešte stále sú ich platnými členmi. Jednou z toho mála je šarmantná dáma, no predovšetkým vynikajúca herečka Magda Matrtajová. Zvolenské divadlo toho roku oslavuje šesťdesiate výročie svojho založenia a ona je v ňom od prvej sezóny!

Boli raz tri sestry Čaplové. Tie staršie už boli herečky a najmladšia Magda chcela byť tiež. Márne boli rodičovské prehovárania, že dve herečky v rodine stačia. Rozhodla sa, že rovno zo školských lavíc – mala necelých 16 rokov – nastúpi do zvolenského divadla.

Magda počúvala pozorne. Aj keď bola ako vrtké šidlo – vnímavo sledovala starších kolegov, počúvala inštrukcie režisérov, do práce sa púšťala nepoznajúc únavu, či znechutenie. Už vtedy mala v sebe „naštartovaný motor“, ktorý po celé desaťročia neprestával fungovať. Dlho si udržiavala mladícky elán, aj keď po častých nočných zájazdoch v neraz nevykúrenom autobuse dostávala zabrať najmä chrbtica. V skúšobnom procese vedela rozohriať a podržať atmosféru i tvorivé iskrenie. Režisér Andrej Turčan ju nazýval „naše slniečko“, ktoré rozjasňovalo a pozitívne ovplyvňovalo náladu nácviku hry.

Magda vo svojich začiatkoch predstavovala typ nevinných, nekomplikovaných dievčat a cnostných žien. No postupom času nadobúdala nový imidž, ktorý zdôraznil aj znaky určitej ženskej rafinovanosti. Často zabrala jej metóda prudkého kontrastu. Dlhší čas excelovala najmä v postavách mravopočestných slovenských žien. No časom jej schopnosť prudkého nasadenia, umenie kontrastne striedať výrazové prostriedky, ju postupne priblížili od psychologického herectva k herectvu štylizovanejšiemu, znakovejšiemu, modernejšiemu, ktorým dokázala zachytiť aj zložitú psychológiu súčasných postáv svetovej dramatickej tvorby.

Od samého začiatku – dá sa povedať, že až po dnešné dni – jej herectvo bolo spojené s presvedčivým kreovaním rôznych podôb slovenských žien. Od tých v rozpuku mladosti - ako napr. Anička v Ženskom zákone, Žofka v Surovôm dreve, Hanka v Trasovisku, Verona v Pytliakovej žene – neskôr aj v postavách plnokrvného ženstva – Beta v Statkoch-zmätkoch, Zuza v Ženskom zákone, Antónia v dráme Antónia a vojna, Marika v hre Kým kohút nezaspieva, až po plasticky prekreslené portréty žien naplnených životnou múdrosťou – Kata v Novom živote, Mara v Závejoch, Eva v Hrdinovi a mnohé ďalšie. Presvedčivo vystihla charakteristické znaky slovenskej národnej povahy a nadviazala na svoju skvelú predchodkyňu Máriu Markovičovú. No rovnako iskrivo zaujala aj postavami v hrách moderných svetových dramatikov. Nezabudnuteľne vytvorila podobu vyzývavej zbohatlíčky a skazenej vychutnávačky života v hre A. Casonu Sedem výkrikov na mori, frustrovanú a zatrpknutú sestru v dráme T. Capoteho Lúčna harfa , dojímavú postavu s ubolenou dušou a fyzickým defektom – nemú Cattinu v Túžbe sobotňajšieho večera od L. Candoniho, či dementnú slečnu Gluckovú v pôsobivej hre amerického dramatika T. Williamsa Nedeľa pre bolesť ako stvorená. Excelovala ako nenásytná Lipočka v Bankrote, rafinovaná Kleopatra v komédii Aj múdry schybí, prefíkaná práčka a zlodejka v Bobrovom kožuchu. Magda v mnohých postavách nielen zabávala, ale aj sama sa vyšantila. Bola to šibalská Elenka v Geľovi Sebechlebskom, elegantná i koketná Kitty v Charlyho tete, sexy pikantná Ruffi v hre Maribel a čudná rodina, rafinovaná vdovica vo Vejári, hravá komorná Argentina vo Vtipnej slúžke či dynamická a podnikavá Smeraldina v hre C. Gozziho Zelený vtáčik. Pohybovou bravúrou a schop nosťou premieňať sa upútala v štylizovanej inscenácii Jeppe z Vŕška, kde obdivuhodne sviežo a rozšantene zahrala herečku – artistku Nille. A samozrejme, hereckým šperkom s trvácnym leskom zostáva titulná postava Aristofanovej Lysistraty, kde excelovala ako prototyp bystrého ale i múdreho a cieľavedomého herectva.

Magda veľa znamenala pre svojho muža Mira Matrtaja. Starší Zvolenčania si ho pamätajú ako riaditeľa Zimného štadióna, pri mnohých spoločenských príležitostiach, ktoré si rušný “hokejový“ život vynútil, mu bola Magda oporou, vniesla svoj šarm i výrečnosť do rozprávania divadelných zážitkov a často bola dušou spoločnosti.

Jej koníčkom bolo auto a chata, ktorú s manželom často navštevovali. S veľkou radosťou ju zariaďovala, skupovala výšivky, keramiku, či štýlové náčinie. A keď sa zo svojho diela mohla tešiť naplno – podpálili ju neprajníci. Chata i jej plány ľahli popolom. No nebola to jediná zrada, ktorá zasiahla jej osud. Zažila ťažké chvíle s jej jediným synom, ktorý prekonal následky ťažkej autohavárie. Potom prišla tragédia s chorobou a dosť náhly odchod jej životného druha. Stíhali ju vleklé starosti s dlhodobo chorou matkou a povinnosti z toho vyplývajúce. Nemala pokoja ani oddychu. Je to ten vskutku románový osud herečky, ktorá sa naplno oddala divadlu, cez ktoré odovzdávala svojim verným divákom smiech, radosť a optimizmus. Až podnes. O tom svedčí veľký ohlas na jej ľudskú, všetky citové polohy striedajúcu slečnu Daisy v hre Šofér slečny Daisy, ktorá je stále v repertoári divadla a ktorá priniesla Magde divácku Cenu MOTÝĽ pre najpopulárnejšiu herečku 58. sezóny.