Medailón Štefana Kršňáka pri výročí nedožitých 85 rokov
Herec Štefan Kršňák patril k výrazným tváram zvolenského Divadla Jozefa Gregora Tajovského. Pôsobil tu v rokoch 1960-1993 a stvárnil viac ako 130 postáv. Bol tiež dramatik a mnohí si spomenú aj na legendárne Divadielko z kufra, ktoré pod jeho vedením prebrázdilo všetky kúty Slovenska.
Štefan Kršňák sa narodil 19. marca 1936 v Nižnej Kaloši v okrese Rimavská Sobota. Bol absolventom ODK (odborného divadelného kurzu) pri Štátnom konzervatóriu v Bratislave, kde patrili k jeho spolužiakom Leopold Haverl či Vlado Müller. Po absolvovaní v roku 1954 prešiel do Dedinského divadla v Martine.
V roku 1960 nastúpil do Divadla Jozefa Gregora Tajovského, kde strávil celý profesionálny život. S veľkou charizmou vdýchol život množstvu sugestívnych dramatických i komických postáv.
V roku 1975 povedal: „Večer čo večer, so všetkým, čo v sebe nosím, prichádzam pred diváka. Je to jedno, či v postave z minulosti, prítomnosti či budúcnosti. Jedno či v postave kladnej či zápornej. Každou stokrát otváram dušu a stokrát mám strach, či ju divák prijme, či počuje, či zareaguje na moje volanie po pravde.“
V sedemdesiatych rokoch začal Kršňák písať divadelné hry, ktoré uvádzali ochotnícke i profesionálne scény doma i v zahraničí. K najznámejším patria: S brokovnicou na manžela, Veno pre Veronu, Nevydarené jubileum, Muž s tajným poslaním. Kršňák ich písal ako hry pre malé divadelné súbory a boli prepojené aj so vznikom a pôsobením legendárneho Divadielka z kufra. Päťčlenné „divadielko“ sa zmestilo do jedného auta, v kufre ktorého sa viezli kulisy a rekvizity. Na štyroch kolesách prinášali smiech a povzbudenie tisíckam divákov.
Štefan Kršňák odišiel z divadla v roku 1993, kedy sa rozhodol pre podnikanie. Šesťdesiatku oslávil ešte v plnej sile. Zomrel pred príchodom nového milénia, v roku 1999, v Banskej Bystrici. Jeho pamiatku pripomínajú fotografie, spomienky a slová, ako i práca pokračovateľov jeho rodu v oblasti kultúry.
