ARTHUR A CLAIRE

Stefan Vögel: ARTHUR A CLAIRE

Čiernohumorná hra o fatálnom stretnutí počas bezsennej noci v kozmopolitnom Amsterdame

Vzťahové divadelné hry Stefana Vögela svedčia o tom, že komédia a dramatické situácie nie sú od seba až tak ďaleko ako by sa mohlo zdať na prvý pohľad. Vyhľadávaný rakúsky dramatik a kabaretiér sa s obľubou dotýka hraničných životných situácií, ktoré často prepája absurdným i menej korektným humorom. Kumšt neustáleho „zbližovania protikladov“ bol základom autentického napätia a úspechu jeho hry Dobre rozohraná partia, nezabudnuteľného javiskového koncertu doyenov nášho hereckého súboru, v  roku 2012.

Ako by sme asi reagovali keby sa nám niekto v našej blízkosti zdôveril s tým, že už nemá vôľu žiť? A kedy sme naposledy dokázali cez náročnú situáciu prerásť sami seba a opustiť poznané?  Osudové stretnutie mrzutého Rakúšana Arthura a impulzívnej Holanďanky Claire v amsterdamskom hoteli spustí nezastaviteľný výbuch zmiešaných emócií a z dvojice unavenej životom sa postupne stávajú spojenci v ťažení proti osudu. V navrstvených dialógoch nekonvenčnej komédie prebieha dojímavý zápas o základnú ľudskú dôstojnosť.  Vögel je skvelým pozorovateľom, ktorý nečakaným situačnými zvratmi neustále udržiava našu pozornosť, až po prekvapivé rozuzlenie.

Hra svojim etickým rozmerom značne prekračuje hranice jednoduchej „inteligentnej zábavy“ a keďže predstavuje brilantnú sondu do súčasných medziľudských vzťahov tak tiež tematicky  podporuje heslo aktuálnej sezóny VIERA, NÁDEJ, LÁSKA. Titul rovnako zapadá do repertoárovej línie (ako je to v inscenáciách DJGT Postaraj sa alebo Dobrý ročník), v ktorej režisér a umelecký šéf nášho divadla Peter Palik s ironickým nadhľadom tvorivo skúma aktuálnu spoločnosť vo svetle meniacich sa medzi/generačných či rodových vzťahov.

Ako dobre v skutočnosti poznáme ľudí, s ktorými spolunažívame, prijímame vlastný život ako dar a ctíme si životy navôkol? Úvodný titul 78. sezóny DJGT  cez spoločný smiech ako jedinečný nástroj, ktorý nás zbližuje a uvoľňuje vzájomné napätie ponúka aj jednoduché ale často zabudnuté posolstvo: mnohokrát stačí iba to, aby sme boli voči sebe vnímavejší a citlivejší a v príbehoch vôkol nás sa potom tiež udeje niečo čo môže pôsobiť ako zázrak.