Divadlo J.G. Tajovského vo Zvolene s hlbokým žiaľom oznamujeme, že odišiel do večnosti mimoriadny herec ANDREJ MOJŽIŠ (16.10.1925 – 4.2.2020), legenda zvolenského Divadla J. G. Tajovského.

Česť jeho pamiatke.

Posledná rozlúčka sa uskutoční v pondelok 10. februára 2020 o 15.00 na javisku jeho domovského Divadla J. G. Tajovského vo Zvolene.

Od 14.15 bude sprístupnená  kondolenčná kniha pre širokú verejnosť.

 

HEREC ANDREJ MOJŽIŠ (16.10.1925 – 4.2.2020) 

Andrej Mojžiš sa narodil dňa 16. októbra 1925 v Kremnici a zomrel dňa 4. februára 2020 vo Zvolene. Medzi týmito dvomi dátumami prežil stovky životov divadelných, filmových a rozhlasových postáv, fascinoval tisícky divákov, naplnil svoje poslanie rytiera divadla.

Meno Andreja Mojžiša sa radí k najvýznamnejším menám hereckých osobností na Slovensku. Generáciami milovaná legenda zvolenského Divadla Jozefa Gregora Tajovského bola neodmysliteľne spätá s mestom Zvolen.

Hercom Divadla Jozefa Gregora Tajovského sa stal v roku 1953 a napriek ponukám z iných divadiel zostal celý život verný Zvolenu. „Načo by som odchádzal, veď aj tu sú diváci,“ zvykol hovoriť. Vďaka svojim kvalitám sa stal jedným z najobsadzovanejších mimobratislavských hercov vo filmoch aj televíznych inscenáciách, jeho hlas znel v mnohých ocenených rozhlasových hrách. V roku 1998 odišiel do dôchodku, spolupráca s divadlom však pretrvala.

Andrej Mojžiš bol mnohostranný herec. Na doskách znamenajúcich svet stvárnil viac ako 150 rôznorodých postáv zo svetového i domáceho repertoáru. Hereckí kolegovia ho označovali za dobrého a vnímavého partnera. V srdciach divákov ostal Mojžiš elegánom, šľachticom, mužom s charizmou, ktorý presvedčivo zahral kráľa aj tuláka. Jeho divadelný i ľudský výraz sa postupne vyhraňoval na postavách ako boli Neznámy v hre Intermezzo (1957), Teterev v Gorkého Meštiakoch (1957), Mercutio v Shakespearovom Romeovi a Júlii (1958), gróf Vronskij v Tolstého hre Anna Kareninová (1959), Leonardo v Lorcovej Krvavej svadbe (1961), Mat Burke v O´Neillovej dráme Anna Christie (1966), Tesnošil v Kocúrkove (1968), Edgar v hre Play Strindberg (1969), Profesor Higgins v My fair lady (1969), Vojnický v Čechovovom Ujovi Váňovi (1970), Tartuffe v rovnomennej Molierovej komédii (1973), Gróf Richard vo Zvonovom Tanci nad plačom (1975), Turcaret z hry Pán Turcaret (1977), Kráľ Matej v zámockej veselohre s pesničkami Zálety kráľa Mateja (1978), Don Juan v rovnomennej Molierovej hre (1979), Prospero v Shakespearovej Búrke (1983), Mikuláš Kopernik v rovnomennej Broskiewiczovej hre (1984), Šašo v Shakespearovej hre Večer trojkráľový (1986), Willy Loman z Millerovej drámy Smrť obchodného cestujúceho (1989), Jano Mihálik v Tajovského hre Hrdina, ktorou sa otváralo zrekonštruované divadlo (1994), Eugen Filadelfi z hry Agáty (2000). Jeho poslednou divadelnou postavou ostal Dedko / Anjel z hry Hugo Karas (2006).

Majstrovstvo Andreja Mojžiša bolo odmenené viacerými vyznamenaniami a cenami. V roku 1998 získal Cenu mesta Zvolen. V roku 2000 Cenu Jozefa Kronera za celoživotné dielo. V roku 2007 prevzal z rúk prezidenta SR Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky. V roku 2008 Cenu Čestný MOTÝĽ za celoživotný prínos pre DJGT. V roku 2009 Cenu Kvet kultúry a umenia BBSK za celoživotné dielo. V roku 2015 prevzal Cenu predsedu Národnej rady SR za rozvoj kultúry a humanitného vzdelávania. Získal i ďalšie ceny, najväčšou odmenou však pre neho bola odozva divákov.

V roku 2015 oslávil Andrej Mojžiš vzácne životné jubileum 90 rokov. Pri tejto príležitosti usporiadalo jeho domovské divadlo galavečer na celoslovenskej úrovni „Andrej Mojžiš – Rytier v službách divadla“. Zároveň divadlo vydalo obsiahlu rovnomennú knihu, ktorá bola počas večera pokrstená anjelským páperím z kostýmu jeho poslednej postavy zamaskovaného ANJELA z hry Hugo Karas. Krstným otcom bol vtedy herec Leopold Haverl, ktorý pri fúknutí do páperia povedal „Andrej, takto poletíme do nebíčka, však?“. Kniha je prierezom celoživotným Mojžišovým dielom a holdom jeho domovského divadla hereckému majstrovi.

Andrej Mojžiš v jednom rozhovore definoval „pokoru, úctu a toleranciu“ ako základné vlastnosti pre hereckú profesiu.

Ďakujeme vám, pán Mojžiš, že ste desaťročia tieto kvality vkladali do každej jednej postavy, v ktorej topánkach ste na scéne kráčali.